Ako vlastne vznikol nápad vyslať slovenského novinára na Oscary?

Celé sa to začalo počas pandémie. Tu v televízii JOJ som sa učil novinárske remeslo doslova od nuly – od strihu až po redaktorskú prácu. Moderoval som Ranné noviny a kládol si otázku: „Čo je v tejto profesii najväčšia méta?“ Uvedomil som si, že predsa Oscary. Preto som sa rozhodol, že sa tam dostanem. V prvom rade som však musel dokázať, že nie som len nejaký nadšený fanúšik, ktorý chce fotku s celebritami, ale seriózny novinár.

Začal som preto robiť portfólio rozhovorov s áčkovými menami v Európe. Mads Mikkelsen, Omar Sy či Julianne Moore. Za Julianne som letel do Londýna na jej premiéru – mal som na ňu presne vymerané štyri minúty. Bol som prirodzený, sadol som si k nej presne tak, ako teraz sedím oproti tebe, a jednoducho sme sa rozprávali. Využil som pritom aj kontakty, ktoré som si vybudoval ešte počas rokov, keď som v Londýne pôsobil ako model, spevák a tanečník. Vedel som, komu zavolať. Keď som mal v rukách silné portfólio, ukázal som ho Akadémii. Prvý rok prišlo zamietavé „nie“. Na ten druhý to vyšlo a pozvali ma.

Nikdy nezabudnem na moment, keď som prvýkrát stál na tom slávnom koberci. Stretol som britského novinára, ktorého som poznal z videnia, a on mi s údivom povedal: „Wow, ty si ten nový chalan? To musel niekto zomrieť, aby si dostal toto miesto!“ (Smiech.). Taká šialená konkurencia tam je.